0948 008 313ZDROJ: TASR, hnonline.sk
Spotrebiteľ má právo na informácie o vlastnostiach predávaného výrobku, charaktere poskytovanej služby, ako aj o spôsobe ich použitia.
Na pultoch predajní bývajú aj výrobky s nepravdivými, neúplnými, nepresnými, nejasnými,dvojzmyselnými, či zamlčanými informáciami alebo so zlým prekladom. Napríklad o bezpečnosti výrobku, čo možno podľa zákona o ochrane spotrebiteľa považovať za „klamlivú obchodnú praktiku“.
Ak kupujete do domácnosti tovar dlhodobejšej spotreby, napríklad vysavač, rádio a podobne v super- či hypermarkete, žiadajte jeho preskúšanie. A to napriek tomu, že v týchto predajniach nie je medzi regálmi pracovník, ktorý by sa vám pri nákupe venoval.
Nekalé konanie
„Spotrebiteľ urobí rozhodnutie o kúpe, ktoré by inak neurobil, pretože na výrobku alebo v rámci poskytovania služieb má k dispozícii nesprávne alebo nepravdivé informácie, a teda dochádza k ovplyvneniu jeho ekonomického správania alebo v niektorých prípadoch je takto uvedený do omylu,“ vysvetlila Marianna Čopíková z advokátskej kancelárie Krivak&Co.
Upozorňuje na prílohu k zákonu o ochrane spotrebiteľa, v ktorej sú príklady klamlivých konaní alebo opomenutí a takéto konania sa za každých okolností považujú za nekalé. „Keďže ide o príklady, môžu sa za klamlivé považovať aj iné konania, ktoré v prílohe nie sú,“ spresnila.
Zrozumiteľné informácie
Spotrebiteľ má právo na informácie o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe ich použitia, o montáži a údržbe výrobku a nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. „Ak je to potrebné vzhľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, predávajúci je povinný zabezpečiť, aby tieto informácie zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný návod v štátnom, teda slovenskom jazyku,“ doplnila Čopíková.
V podstate pri každej obchodnej transakcii, ako poznamenala, dodávatelia, výrobcovia, poskytovatelia služieb a predajcovia musia dodržiavať informačné povinnosti uvedené v zákone o ochrane spotrebiteľa. „Poskytnuté informácie musia zodpovedať aj skutočnému stavu, inak pôjde o klamlivé konanie alebo klamlivé opomenutie poskytnutia informácií. Nemožno ani vylúčiť, že spotrebiteľ si mohol niečo zle vyložiť,“ konštatovala.
Klauzula o porozumení zmluve
Potrebné je preto dobre si preštudovať každý písomný doklad, zmluvu, návod a nejasnosti si nechať vysvetliť. Takmer každá vopred naformulovaná zmluva obsahuje totiž ustanovenie, ktoré hovorí, že obe zmluvné strany obsahu zmluvy porozumeli a potvrdzujú to svojím podpisom.
Spotrebiteľ sa môže domáhať neplatnosti zmluvy priamo u predajcu a v prípade, že nebude úspešný, tak podaním návrhu na súd. „Slovenská obchodná inšpekcia nemá takúto právomoc,nakoľko je dozorným orgánom, ktorý je oprávnený vykonávať kontrolu a udeľovať prípadné sankcie za porušovanie povinností ustanovených zákonom,“ dodala právnička.