0948 008 313ZDROJ: SPOTREBITEĽSKÉ PRÁVNE CENTRUM; Mgr. Dominika Nagyová
Malé písmo v spotrebiteľských zmluvách je minulosťou. Veľkosť písma 1,9 mm v spotrebiteľských zmluvách je povinná od 1.1.2015.
Zmluvy napísané malým písmom, ktoré väčšina spotrebiteľov podpisovala bez toho, aby si ich prečítali, sú minulosťou. Takmer pravidlom bolo, že najčastejšie sa v prílohe spotrebiteľskej zmluvy nachádzali rôzne všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli napísané drobným písmom a spotrebiteľ v rýchlosti uzatvárajúci zmluvu ani nemal reálnu šancu sa s týmito podmienkami dôkladne oboznámiť. Či už bolo cieľom obchodníkov šetrenie papiera, alebo skutočné odradenie spotrebiteľa od detailného čítania drobného textu, novela Občianskeho zákonníka schválená dňa 01.04.2014 túto pomerne bežnú prax ukončila.
Táto novela nadobudla účinnosť dňa 1. júna 2014, pričom účinnosť ustanovenia upravujúceho veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách (§ 1b Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.) nadobudla účinnosť 1. januára 2015. Novela priniesla podstatné zmeny týkajúce sa úpravy spotrebiteľskej zmluvy. Priebeh schvaľovania bol skutočne rýchly. Návrh zákona bol predložený do legislatívneho procesu ako poslanecký návrh a jeho schváleniu nepredchádzalo medzirezortné pripomienkové konanie, ba dokonca ani zodpovedajúca verejná odborná diskusia. Od doručenia návrhu novely zákona do parlamentu až po schválenie v treťom čítaní neprešli ani 3 (tri) mesiace.
Veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách
A o čo pri zákonnej úprave písma ide? Novela Občianskeho zákonníka ustanovila povinnú minimálnu veľkosť písma používaného v spotrebiteľských zmluvách. Nedodržanie predmetného ustanovenia Občiansky zákonník sankcionuje absolútnou neplatnosťou zmluvy. Spomínané ustanovenie § 53c Občianskeho zákonníka, znie nasledovne: „Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.“
Samotnú veľkosť písma bližšie upravuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktoré znie nasledovne: „Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.“ Dôvodová správa paragrafové znenie nariadenia vlády dopĺňa informáciou, že výška písma sa má vzťahovať na strednú výšku písma. Strednú výšku môžeme definovať ako vzdialenosť takzvaného účiaria od strednej doťažnice. Táto vzdialenosť teda podľa súčasnej legislatívy nemôže byť menšia ako 1,9 milimetra.
Pôvodný návrh nariadenia vlády sa od toho súčasného trochu odlišoval. Zámer zákonodarcov bol, že veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách bude stanovená v bodoch. Požadovaná minimálna veľkosť bola určená na 12 bodov. Tento návrh sa ale v rámci medzirezortného pripomienkového konania stretol s kritikou a predkladateľ napokon svoj pôvodný návrh zmenil, výsledkom čoho je súčasná právna úprava, a teda stanovenie minimálnej veľkosti písma v spotrebiteľských zmluvách na 1,9 milimetra. Výsledkom je teda pomerne presné vymedzenie, aké veľké písmená môžu alebo nemôžu byť použité v spotrebiteľských zmluvách.
Aplikačná prax
Pre aplikačnú prax je predovšetkým dôležité ustáliť, na ktoré dokumenty sa vzťahuje povinnosť dodržiavať ustanovenú minimálnu veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách. Znenie § 53c Občianskeho zákonníka po novom v druhej vete ustanovuje, že povinnosť platí pre „ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia“. Z uvedeného znenia teda vyplýva, že režim minimálnej veľkosti písma sa uplatňuje na všetky dokumenty, ktoré majú charakter zmluvného dokumentu, tvoria súčasť tejto zmluvy a teda sú pre obe zmluvné strany právne záväzné. Použitím výkladového pravidla argumentum a contrario môžeme dospieť k záveru, že povinnosť používať ustanovenú minimálnu veľkosť písma nie je potrebná v dokumentoch, ktoré nemajú charakter zmluvného dokumentu (napríklad informačné materiály). Už na prvý pohľad je zrejmá určitá nekonzistentnosť medzi prvou a druhou vetou. Prvá veta uvádza požiadavky na spotrebiteľskú zmluvu, druhá veta rozširuje zoznam aj o všeobecné obchodné podmienky a akékoľvek iné zmluvné dokumenty. Dôvodová správa sa však obmedzuje iba na konštatovanie, že sa dopĺňa ustanovenie § 53c „v smere jeho precizovania“. Môžeme sa teda iba domnievať, že v tomto prípade nedochádza k posunu vo vnímaní pojmu spotrebiteľskej zmluvy a teda tento pojem zahŕňa všetky listiny, vrátane nosičov informácií, ktoré z právneho hľadiska vymedzujú obsah spotrebiteľskej zmluvy.
Na základe predošlej právnej úvahy môžeme dospieť k názoru, ktoré dokumenty patria pod zákonné ustanovenie § 53c Občianskeho zákonníka, a teda sa na ne vzťahuje minimálna požiadavka veľkosti písma:
-
dokumenty, ktoré obsahujú esenciálne náležitosti zmluvy (návrh zmluvy, akceptácia zmluvy, zmluvné podmienky, atď.),
-
dokumenty, ktoré obsahujú vymedzenie ďalších práv a povinností zmluvných strán,
-
dokumenty, ktoré za súčasť zmluvy označuje samotná zmluva,
-
dokumenty, na základe ktorých dochádza k zmene v obsahu zmluvy (dodatky k zmluve, jednostranné a dvojstranné prejavy vôle meniace obsah zmluvy).
Čo však táto legislatívna zmena prinesie pre spotrebiteľa a pre obchodníkov? Na prvý pohľad sa táto zmena javí ako ďalší krok v záujme ochrany spotrebiteľa. Zákonodarcovi nemožno vytknúť snahu poskytnúť ďalšiu ochranu spotrebiteľom, ktorým nečitateľné písmo v spotrebiteľských zmluvách spôsobovalo problémy pri samotnom čítaní textu zmluvy. Nepoctiví obchodníci prijatím novej úpravy strácajú možnosť „schovávať“ nepohodlné ustanovenia zmlúv do malého nahusteného textu niekde na konci zmluvy.
To, čo táto právna úprava nezmení, sú samotní spotrebitelia. Je naivné si myslieť, že spotrebiteľ, ktorý si v minulosti neprečítal text napísaný malým písmom začne odrazu detailne čítať zmluvy. Možno predpokladať, že ten, kto mal záujem detailne si prečítať zmluvu, si ju prečítal bez ohľadu na to, či bola napísaná malým alebo veľkým písmom. Dnes to však bude pre spotrebiteľa o niečo pohodlnejšie.
Každopádne častý spôsob uzatvárania zmlúv na pobočkách obchodníkov, kde spotrebiteľ dostane hŕbu papierov na podpis, nedáva spotrebiteľovi možnosť dôkladne sa oboznámiť so zmluvou. Pri predstave krátkosti času a ďalších čakajúcich zákazníkov na pobočke obchodníka, priemerný spotrebiteľ neštuduje zmluvu a maximálne po zbežnom prezretí ju automaticky podpisuje. Myšlienka, že by predtlačenú šablónovitú zmluvu a obchodné podmienky obchodníka chcel spotrebiteľ pripomienkovať a modifikovať možno v bežnej praxi považovať za čistú utópiu.
Spomínaná novela takisto nemení obsah spotrebiteľských zmlúv. Tieto sa nestanú po obsahovej stránke výhodnejšie pre spotrebiteľa. Nepochybne sa však stanú prehľadnejšími, v čom spočíva hlavné pozitívum novej právnej úpravy. Aj Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) hodnotí prijaté legislatívne zmeny pozitívne: „Stanovenie minimálnej veľkosti písma v zmluvách považujeme za preventívne opatrenie, zamerané na ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľa,…“. Slovenská obchodná inšpekcia ďalej uviedla: „Z doterajšej praxe je zrejmé, že práve nepozornosť spotrebiteľa, zapríčinená nedostatočnou čitateľnosťou vybraných zmluvných ustanovení mala za následok vznik záväzkov, do ktorých by riadne informovaný spotrebiteľ nikdy nevstúpil,…“. Malá veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách tak mohla predstavovať problémy najmä pre starších a menej gramotných spotrebiteľov. Slovenská obchodná inšpekcia sa domnieva, že „uvedené opatrenie prispeje minimálne k tomu, že spotrebiteľ sa pred podpisom zmluvy bez prekážok oboznámi s jej jednotlivými ustanoveniami“. Môžeme konštatovať, že taktiež zo súdnej praxe a zo zverejnených judikátov je zrejmé, že práve malá nečitateľná veľkosť písma predstavuje veľké ťažkosti pre spotrebiteľov a teda ju môžeme považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a rovnako za klamlivú obchodnú praktiku, ktoré nabádajú spotrebiteľa k podpisu spotrebiteľskej zmluvy napriek tomu, že z dôvodu príliš malej veľkosti písma nemal možnosť sa so zmluvou riadne oboznámiť. „Ak sú informácie poskytnuté takouto nečitateľnou, neprehľadnou formou, vyzerá to tak, ako keby spotrebiteľovi neboli poskytnuté vôbec,…“ uvádza SOI.
Zostáva preto otázkou budúcnosti a aplikačnej praxe, či toto novoprijaté ustanovenie, ktoré stanovuje minimálnu veľkosť písma, skutočne spotrebiteľom pomôže a bude prijaté v pozitívnom zmysle slova, nakoľko vznikajú medzi odborníkmi mnohé pochybnosti z dôvodu, že priemerný spotrebiteľ je často unavený z toľkého čítania zmluvných podmienok, pričom veľkosť písma môže zmluvný text ešte predĺžiť a teda sa v praxi môžeme stretnúť s neochotou spotrebiteľa si dané zmluvné podmienky podrobne a svedomito preštudovať.
Nová právna úprava rozhodne nie je všeliekom na problémy, ktoré v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami existujú. Popri spomínanej právnej úprave je potrebné dbať taktiež na zvyšovanie právnej gramotnosti spotrebiteľov. Títo si musia uvedomiť, že ak zmluvu podpisujú, je pre nich záväzná a preto sa s ňou musia oboznámiť. Nedá sa spoliehať na samotných obchodníkov, že nimi predložená zmluva je vyvážená a výhodná pre obe zmluvné strany. Je tiež otázne, či následok nedodržania predpísanej veľkosti písma spočívajúci v neplatnosti zmluvy je v prospech spotrebiteľa. Možno si predstaviť prípad, že teoreticky existuje zmluva, ktorá je obojstranne výhodná a jej uzatvorenie je vôľou oboch zmluvných strán a táto bude absolútne neplatná len preto, že v dôsledku omylu bola uzatvorená v nevyhovujúcej forme. Je na zváženie, či by v prípade porušenia predpisov o veľkosti písma nebola vhodnejšia peňažná sankcia s možnosťou zrušiť zmluvu od počiatku. Spotrebiteľ by mal takto možnosť vyjadriť sa, či si aj napriek malej veľkosti písma želá zostať v zmluvnom vzťahu.
Prínos novej právnej úpravy sa ukáže v budúcnosti, netreba ho však preceňovať. Naďalej je potrebné vyvíjať nové a nové kroky, ktoré posilnia pozíciu spotrebiteľa v spoločnosti. K tomuto však môže výraznou mierou prispieť aj sám spotrebiteľ, vzdelanejší, skúsenejší a vedomý si svojich práv.