SPOTREBITEĽA CHRÁNI AJ TRESTNÝ ZÁKON

ZDROJ: Spotrebiteľské právne centrum; Mgr. Dominika Nagyová/Mgr. Martin Bohoš

Ochrana spotrebiteľa sa stala jednou zo základných priorít Európskej únie, a teda problematika ochrany práv spotrebiteľov nachádza prioritu tiež v rámci národnej legislatívy Slovenskej republiky. Ochrana spotrebiteľa je premietnutá v niekoľkých právnych predpisoch, no len máloktorý priemerný spotrebiteľ má vedomosť o tom, že jeho záujmy sú chránené aj normami trestného práva.

Úprava spotrebiteľských zmlúv, spotrebiteľské organizácie, zákon o ochrane spotrebiteľa a mnohé ďalšie právne predpisy, inštitúty a inštitúcie chránia spotrebiteľa vo veľmi širokom spektre. Trestnoprávny postih osoby, ktorá poškodzuje spotrebiteľa alebo proti nemu používa nekalé obchodné praktiky nastupuje ako posledná možnosť právnej ochrany spotrebiteľa. Trestnoprávny postih trestných činov voči spotrebiteľovi upravuje zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej iba „zákon“). Zákon vymedzuje dva trestné činy, ktoré sa týkajú osoby spotrebiteľa: §269 Poškodzovanie spotrebiteľa, §269a Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi.

POŠKODZOVANIE SPOTREBITEĽA

(ŠPECIFICKÝ DRUH PODVODU)

Osobe, ktorá poškodí spotrebiteľa a spôsobí mu tým malú škodu (škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur) môže súd vymerať trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov až tri roky. Pri tomto poškodení musí páchateľ naplniť skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania spotrebiteľa nasledovne:

• klame spotrebiteľa na kvalite, množstve alebo hmotnosti tovaru,

• klame spotrebiteľa na druhu, akosti a množstve poskytovaných výkonov,

• uvedie na trh výrobky, práce alebo služby a zatají pritom ich podstatné vady (Uvádzaním na trh sa rozumie ponúkanie výrobkov, prác alebo služieb záujemcom; Podstatnými vadami sa rozumejú také vady výrobku, práce alebo služby, ktoré spôsobujú ich nepoužiteľnosť na obvyklý účel, prípadne sú použiteľné len s veľkými ťažkosťami alebo nákladmi; Zatajením podstatných vád sa rozumie konanie, ktorým je spotrebiteľ uvádzaný do omylu, pokiaľ ide o kvalitu výrobku, práce alebo služby),

• ako oprávnená osoba na strane predávajúceho určí cenovú ponuku, na základe ktorej dôjde k predaju tovaru alebo poskytnutiu služby za cenu prevyšujúcu obmedzenie ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe.

Môžeme konštatovať, že páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek, tzn. že to nemusí byť len oficiálny predajca tovaru. Páchateľom tak môže byť zamestnanec spoločnosti, ktorá prevádzkuje obchod alebo služby (t.j. zamestnanec právnickej osoby), ako aj súkromný podnikateľ, a to aj vtedy, keď podniká neoprávnene.

Na spáchanie tohto trestného činu sa vyžaduje dokázanie úmyselného zavinenia. Trestný čin poškodzovania spotrebiteľa je prečinom.

Osobe, ktorá poškodí spotrebiteľa a spácha tak trestný čin uvedený vyššie,

• a získa ním pre seba alebo iného väčší prospech,

• závažnejším spôsobom konania, alebo

• hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,

potrestá súd trestom odňatia slobody vo výške od troch do ôsmich rokov.

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha trestný čin poškodzovania spotrebiteľa a získa ním pre seba alebo iného prospech značného rozsahu alebo spôsobí poruchu v zásobovaní.

Najvyššia zákonná prípustná sadzba trestu odňatia slobody pre trestný čin poškodzovania spotrebiteľa je stanovená zákonom v trvaní sedem až dvanásť rokov v prípade, ak páchateľ spácha tento trestný čin a získa ním pre seba alebo iného prospech veľkého rozsahu.

NEKALÉ OBCHODNÉ PRAKTIKY VOČI SPOTREBITEĽOVI

(OPAKOVANÉ POŠKODZOVANIE PRÁV SPOTREBITEĽA)

Zákon chráni spotrebiteľa aj pred nekalými obchodnými praktikami. Za páchateľa trestného činu nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi sa považuje ten, kto poruší práva spotrebiteľa konaním, ktoré spočíva v obchodných praktikách, ktoré sa podľa osobitného predpisu o ochrane spotrebiteľa považujú za každých okolností za nekalé a to:

• hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

• alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,

• alebo hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.

Páchateľovi takéhoto trestného činu môže súd uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Takýmto trestom sa môže postihovať aj ten, kto poruší práva spotrebiteľa tým, že dá na konanie spočívajúce v nekalých obchodných praktikách iba pokyn, hoci predávajúci bol za obdobné konanie v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

• je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

• podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä:

• klamlivé konanie,

• klamlivé opomenutie konania,

• agresívna obchodná praktika.

Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov vymedzuje taxatívny výpočet obchodných praktík, ktoré sa považujú za nekalé.

Jedným z dôvodov nevyužívania možnosti podávania trestného oznámenia v prípadoch poškodzovania spotrebiteľov je primárne nevedomosť alebo neinformovanosť spotrebiteľov o tom, že poškodzovanie spotrebiteľa alebo nekalé obchodné praktiky smerujúce voči spotrebiteľovi môžu v určitých prípadoch napĺňať aj skutkovú podstatu trestného činu. Inštitút trestného konania týkajúci sa trestných činov proti spotrebiteľom podľa nášho názoru nebol v uplynulých rokoch v Slovenskej republike dostatočne využívaný. Prípadne sa niektoré trestné činy smerujúce voči spotrebiteľom subsumovali zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov pod iné skutkové podstaty trestných činov ako sú skutkové podstaty uvedené v § 269 a § 269a zákona. Práve z tohto dôvodu je dôležité upozorňovať a dostatočne informovať spotrebiteľov na možnosť domáhať sa ochrany svojich práv aj prostredníctvom trestného konania. V prípade, ak sa niekto rozhodne poškodzovať spotrebiteľa, prípadne porušovať jeho práva nekalými obchodnými praktikami, mal by počítať s tým, že sankcia udelená v správnom konaní od obchodnej inšpekcie nemusí byť jedinou a poslednou sankciou za takéto správanie.