0948 008 313Časy úžerníckych nebankoviek sa majú definitívne skončiť. Bičom by sa mali stať nové licencie od Národnej banky Slovenska. Podľa odborníkov profesionálnym bankovým dohľadom neprejde až polovica zo súčasných 270 nebankových spoločností.
Inšpektori Národnej banky totiž majú začať kontrolovať aj to, ako nebankové spoločnosti posudzujú schopnosť ľudí splácať poskytnutú pôžičku, čo má zamedziť podnikaniu zameranému na oberanie ľudí o strechu nad hlavou.
Ľuďom totiž v minulosti nebankové spoločnosti požičiavali peniaze bez ohľadu na ich schopnosť splácať. Obľúbeným terčom boli napríklad aj bezbranní dôchodcovia, ktorí po nezaplatení jednej splátky boli okamžite vysťahovaní zo svojho domu či bytu. Po tom, čo vláda vlani zakázala exekúcie nehnuteľností pre dlhy do dvetisíc eur, sústredili sa úžernícke nebankovky na zarábajúcich ľudí, ktorým vďaka dohodám o zrážkach zo mzdy často zoberú aj polovicu výplaty.
Slovenská obchodná inšpekcia napriek posilneným kompetenciám nezrušila žiadnu nebankovú spoločnosť porušujúcu zákon, z obavy pred súdnymi spormi žiadajúcimi náhradu strateného zisku. Problémové nebankovky od inšpektorov dostávali „len“ vyššie pokuty, z ktorých si však úžerníci ťažkú hlavu nerobili, keďže ich zisky boli oveľa vyššie ako štátne sankcie.
Vláda sa tento problém rozhodla riešiť prenesením kontroly nebankových spoločností na Národnú banku Slovenska. Tá tak začala vydávať nové licencie pre všetky firmy poskytujúce pôžičky bežným ľuďom. Na získanie licencií majú nebankové spoločnosti čas od začiatku apríla do konca augusta 2015. „Po tomto termíne môžu veritelia poskytovať spotrebiteľské úvery, úvery alebo pôžičky len na základe licencie udelenej Národnou bankou Slovenska,“ povedala Martina Solčányiová, hovorkyňa Národnej banky Slovenska.
Bez licencie nebankovka skončí
Ak by nebankové subjekty požičiavali ľuďom peniaze od septembra tohto roka bez licencie, išlo by o trestný čin nedovoleného podnikania. „Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá subjektom, ktorý je v zmluve o spotrebiteľskom úvere neoprávnene označený ako veriteľ, t. j. nemá udelenú licenciu, je neplatná,“ pokračovala Solčányiová. V takom prípade je klient nebankovke povinný vrátiť v dohodnutom termíne len požičanú sumu bez započítaných poplatkov a úroku. Ak si od nebankovky bez licencie požičia jej klient v jeseni roku 2015 napríklad tisíc eur, musí jej vrátiť len tisíc eur, bez ohľadu na výšku dohodnutého úroku a poplatkov.
„Očakávame, že povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov získa do 50 spoločností z dnešného počtu vyše 270 subjektov. Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje prísne kritériá pre získanie licencie, a preto očakávame, že sitom prejdú len seriózne a poctivé spoločnosti,“ uviedol Ivan Kahanec, výkonný tajomník Asociácie poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Odborníci si myslia, že prejde len asi polovica zo súčasného počtu nebankoviek. Podľa najväčšieho združenia nebankových spoločností bude dôležitá následná kontrola NBS.
Združenia zastupujúce ľudí v súdnych sporoch s nebankovými spoločnosťami sa obávajú menej razantného prístupu Národnej banky. Vychádzajú z reálnych sťažností ľudí na postup domácich bánk a poisťovní. „Otázne je, či bude dohľad reálny a prísny, či nepôjde len o úlohu poštára, akú doteraz NBS vykonáva pri bankách a poisťovniach, kde takmer vždy zastáva pozíciu veriteľa. Môže to byť spôsobené aj nadštandardnými vzťahmi vedúcich predstaviteľov NBS s predstaviteľmi bánk a veriteľov,“ upozornila právnička Jana Lesňáková, podpredsedníčka občianskeho združenia Advokát spotrebiteľov.
Rozhodcovské súdy už zrušili
Banky rovnako ako nebankové spoločnosti v minulosti využívali aj pod dohľadom Národnej banky Slovenska kontroverzné rozhodcovské súdy. Tie v prípadných sporoch vždy rozhodovali v prospech bánk a nebankových spoločností. „Ľuďom pri podpise úverových zmlúv boli rozhodcovské súdy prezentované ako rýchla možnosť vyriešenia prípadného sporu. Nikto im už ale nepovedal, že prípadný spor bude rozhodnutý v ich neprítomnosti, čisto len na základe podkladov banky či nebankovky,“ priblížil Štefan Dutko, predseda Združenia Brániť sa oplatí – BSO. Ľuďom tak bola na súde zobraná možnosť brániť sa upozornením na vysoké úroky, neoprávnené poplatky či iné porušenia zákona.
„Klienti si dokonca nemohli ani vybrať, aký rozhodcovský súd bude rozhodovať ich spor s veriteľom. Finančné inštitúcie im tak zobrali právo výberu a obrany,“ dodal Dutko. Situácia zašla až tak ďaleko, že vláda od začiatku roku 2015 zrušila pri spotrebiteľských sporoch možnosť nechať spor rozhodnúť rozhodcovským súdom. „V praxi tak naozaj bude veľa záležať od toho, či bude Národná banka Slovenska prísna aj na veľké nebankové spoločnosti, ktoré tiež majú čo zlepšovať,“ dodal.
Pri nesplácaní musí prísť varovanie
Boj proti úžere je vlajkovou loďou súčasného ministerstva spravodlivosti. Od začiatku roka sa napríklad v úverových zmluvách zrušili nebankovými spoločnosťami obľúbené malé písmenká. Exekútori zas nemôžu ľuďom zobrať strechu nad hlavou pre dlh do 2-tisíc eur. Ak už príde k dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti, cena za predaný dom či byt musí zodpovedať trhovým podmienkam. Ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím exekútori nemôžu zobrať auto v prípade problémov so splácaním pôžičky. Od jesene minulého roka musia byť ľudia tiež do 15 dní informovaní o nezaplatení úverovej splátky listom alebo SMS. Nebankové spoločnosti tak stratili možnosť vyčkávať, kým dlh neúmerne narastie o sankčné úroky.
Kladivom na úžernícke nebankové spoločnosti je zavedenie takzvanej maximálnej odplaty, voľne označovanej ako úrokový strop. Štát tak finančným spoločnostiam stanovil maximálny zisk za poskytnutie úveru. Po započítaní všetkých úrokov a poplatkov tak môžu nebankové spoločnosti zarobiť na pôžičkách v sume od 1,5 do 6,5 tisíca eur splatných v rozmedzí 1 až 5 rokov maximálne 36,68 percenta za rok. Napriek tomu na trhu stále existujú spoločnosti prekračujúce štátom stanovený strop. Pár takýchto podnetov od nespokojných klientov nebankoviek eviduje už aj ministerstvo spravodlivosti. „Na základe našich skúseností sa vo väčšine prípadov prekročenie maximálnej odplaty spája najmä s jednorazovými neprimeranými poplatkami, ktoré spotrebitelia platia pri krátkodobých formálne bezúročných pôžičkách,“ priblížila hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová.
V prípade pôžičky prekračujúcej úrokový strop ministerstvo spravodlivosti odporúča obrátiť sa na veriteľa so žiadosťou na mimosúdne vyrovnanie a zníženie mesačnej splátky. „Ak veriteľ nebude reagovať, alebo zníženie výšky odplaty odmietne, spotrebiteľ sa môže obrátiť na príslušný súd v mieste svojho bydliska a podať žalobu o určenie absolútnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy,“ odporučila Donevová. V prípadnom súde môžu ľuďom bezplatne pomôcť práve rôzne občianske združenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. „Žiaľ v praxi sa niekedy stretávame s veľkou nedôverou ľudí, ktorí sú už takí vystresovaní z konania nebankovky, že nechcú od nás prijať pomoc,“ uviedla Lesňáková. Podľa nej by tak pomohla aj štátom podporená prezentácia združení bojujúcich za ľudí v prípade súdnych sporov s nebankovými subjektmi.
Úrokový strop je príliš vysoko
Nevýhodou úrokových stropov je, že sa menia každé tri mesiace a bežný človek ich aktuálnu výšku zistí veľmi ťažko. V prípade záujmu si totiž musí na stránkach ministerstva financií nájsť tabuľku ukazujúcu ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) novoposkytnutých úverov. RPMN zahŕňa úroky aj s poplatkami. Aktuálnu výšku úrokového stropu dostane, ak takúto hodnotu vynásobí číslom dva. Napríklad pôžičky do 1,5 tisíca eur majú aktuálnu priemernú RPMN na úrovní 34,42 percenta. Do týchto úverov patrí aj prečerpanie peňazí na bežnom účte, keď ľudia idú do mínusu. Úrokový strop pre nebankové spoločnosti je pri podobných úveroch stanovený až na 68,84 percenta. To platí pri úveroch splatných za 1 až 5 rokov.
V prípade, ak si klient nebankovej spoločnosti nie je istý, či jeho pôžička je v súlade s úrokovým stropom, urobí najlepšie, ak sa obráti na ministerstvo spravodlivosti, konkrétne komisiu pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík.
„Komisia má za cieľ poskytnúť spotrebiteľom kvalifikované stanovisko vo veci ich uzavretých zmlúv a konkrétne odporúčania na ochranu ich práv,“ povedala Donevová. Stanovisko komisie má odporúčací charakter. „Komisia rovnako podáva podnety na podanie žalôb aj spotrebiteľským združeniam, tieto sa týkajú uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík, pričom zo skúsenosti možno povedať, že s mnohými podnetmi komisie združenia alebo konkrétni spotrebitelia aj uspeli,“ uzavrela Donevová.
Pôvodný článok TU